BRUSEL INTÍMNE
50 000 Európanov a Európaniek - niektorí odhadujú, že až 100 000 – kuje v Bruseli pravidlá pre ostatných 500 miliónov. Úradníci, lobisti, tlmočníci, zástupcovia, asistenti, praktikanti. Skôr vzdelaní, skôr viacjazyční a skôr mobilní ľudia. Možno elita a možno nie.
Nepoznáme týchto ľudí, Európska únia nemá svoje mýty a jej aktéri nemajú tvár. Ak zvonku nejako vnímame Európsku úniu, tak nanajvýš ako nudnú guvernantku, ktorá nás z diaľky napomína: žiadne fajčenie, žiadne monopoly, žiadna diskriminácia! Neustále sa zdôrazňuje, že spoločenstvo štátov sa musí vedieť „lepšie predať“. No len čo začujeme slovo „Európa“, padajú nám viečka.
A predsa formuje týchto 50 000 ľudí celý náš život. Keby sa teraz niekto na týchto ľudí pozrel. Keby sa niekto poprechádzal po Bruseli, nechal tak summity Rady, prešiel zadnými dverami a študoval víly a škriatkov európskej bubliny. Keby niekto zostúpil k ich dílerom, spoločníčkam, duchovným pastierom, upratovačom, dotkol sa ich belgických, arabských, konžských susedov, keby jeden pozoroval ich charakter, aféry a formy prejavu a opísal ich v zábavných fejtónoch - nebolo by to niečo pomerne nové? Presne to najnovšie robím ja.
Tematický zrastený s celým kontinentom opisujem Európu v mojom novom stĺpčeku cez prizmu prostredia, prchavého prostredia európskej bubliny. Toto prostredie poznačené vysokou fluktuáciou a kufríkmi na kolieskach sám vnímam nomádskym spôsobom tiahnuc svetom eurokratov a lobistov.
BRUSEL INTÍMNE, to je 27 národov ale tiež menšiny a kmene bez štátnej príslušnosti plus tí, ktorí ostali vonku, tí, ktorí nechcú dnu a tí odsúdení k susedskej politike. 26 krát 26 a ešte zopár vzťahov, romancí a prejavov nevraživosti. Nové jednotné črty Európy a zvyšky intímnych partií národnej identity.
U mňa nájdete všetky národy, vo veľkej bubline vypátram každú jednu národnú bublinku. Výsledkom by mal byť portrét celej Európy. Za prvé, som pripravený. V európskom sedle som doma, značne sčítaný, hovorím štyrmi až piatimi a čítam v šiestich až siedmich európskych jazykoch. A za druhé, v Bruseli som cudzí. Môj príchod tam je naivný, udivený a s otvoreným koncom, môj pohľad je pohľadom zvonku.
Keď nájdem semenisko hriechu, hovorím o tom. Keď nájdem kmeňové spory alebo sterilných Európanov, hovorím o tom. A keď nájdem nudu, potom hovorím o nude.
Rozprávky vychádzali:
- v Rakúsku: Die Presse
- v Nemecku: Stuttgarter Zeitung, Freitag
- vo Švajčiarsku: Südostschweiz, Der Bund
- na Slovensku: Týždeň