[Translate to slovensky:]
Steven Spielberg chcel kedysi urobiť film, ktorý mal nazrieť do budúcnosti tak realisticky ako doteraz žiaden film zo žánru sci-fi. Do hotela v Santa Monica si pozval pätnásť múdrych ľudí, všetko vplyvné kapacity z najdôležitejších vedeckých oborov.
Vznikol tak film “Minority Report”, ktorý skutočne predpovedal pár technických noviniek, napríklad riadenie počítačov pomocou gestikulácie. Film rozpráva o policajnej jednotke, ktorá zabraňuje vraždám ešte predtým než k nim naozaj dôjde. Na to, aby bolo možné prečítať myšlienky potenciálnych vrahov, si policajti nevypomáhajú neopísateľne vymakaným softvérom, ale nápadne tradičnou metódou - zamestnajú troch jasnovidcov.
No dnes je to celé na smiech. Môžeme sa až zadúšať smiechom, keď sa pozeráme na budúcnosť, ktorá sa v novembri roku 2010 už stala skutočnosťou. Malo by nás znepokojovať, že nikto nepredvídal povahu týchto revolučných zmien. Či chceme alebo nechceme, strmhlav sme sa vrhli do dobrodužstva ľudstva, do dobrodružstva, ktorého konečný cieľ nepoznáme. Osobne si myslím, že v tejto chvíli utekáme v ústrety koncu ľudskej slobody. K tomuto tušeniu ma privádzajú tri prelomové fenomény, ktoré sa navzájom zosieťujú, posilňujú a rozhúpavajú do nevídaných otáčok.
Po prvé, ide o technický pokrok, predovšetkým o pokrok v rozpoznávaní obrazu, predovšetkým v rozpoznávaní tváre. To znamená, že akýsi prístroj rozpozná človeka všade, stačí mu len, aby mal k dispozícii jeho jednu jedinú fotografiu. Ťažkosti tejto technológie sú viac-menej prekonané, meniace sa účesy či brady nebránia identifikácii, fotoaparáty s mechanickým rozpoznávaním tváre sú už dávno na trhu. Čelná firma tejto brandže pochádza z domoviny špicľovania, z Nemecka. Neskôr ju prevzal Google. Kto si dnes zadá adresu www.nevenvision.de, zobrazí sa mu vyhľadávač Google - prázdne vyhľadávacie pole.
Práve Google je tým druhým fenoménom. Najskôr bol len vyhľadávačom, neporaziteľným z dôvodu, že si dokáže zapamätať každú záľubu hľadajúceho a prispôsobiť sa jej. Už v roku 2006 sa podarilo tímu reportérov z New York Times vyhľadať osobu, o ktorej nebolo známe nič iné než hľadané výrazy, ktoré táto osoba zadala do vyhľadávača. To bolo pred štyrmi rokmi, v čase, keď “sociálne siete” mali svoju dobu kamennú.
Medzičasom sa stala z Google chobotnica so stovkami chápadiel, ktorá zhromažďuje najväčšiu zásobu poznania ľudských dejín, zentralizuje ju, kanalizuje a predáva. Google skenuje všetky knihy sveta bez toho, aby sa autorov opýtal o dovolenie, sníma naše domy a predzáhradky. Fotografujúce autá služby “Google Street View” v 34 krajinách zaznamenali, aké stránky sme si práve otvorili na internete, čo sme práve napísali v mailoch a aké heslá sme práve zadali. “Sme zahanbení tým, čo sa stalo,” reagoval Google, vraj “chyba v skenovacom softvéri”, tri roky trvajúca a 600 ťažkých gigabajtov vážiaca chyba. Firma Google, ktorej trhová hodnota sa zatiaľ vyšplhala na 44 miliárd dolárov, ďalej testuje program, ktorý predpovedá výpoveď svojho zamestnanca ešte skôr - týmto pozdravujeme Stevena Spielberga! - než samotný zamestnanec na výpoveď vôbec pomyslí.
Šéf tejto firmy vraví: “Ak chcete niečo za každú cenu utajiť, možno by ste to predovšetkým nemali vôbec robiť.” Od chlapíka ako Eric Schmidt by sme si v skutočnom živote nekúpili ani žuvačku. Vo virtuálnom živote mu odovzdávame naše najväčšie poklady.
A tu prichádza do hry tretí fenomén, sociálna sieť viac než 500 miliónov ľudí, ktorí každodenne uzatvoria viac než 150 miliónov virtuálnych priateľstiev. Krátke dejiny internetu už prekonali niekoľko do nebies vychvaľovaných trendov. No na väčšinu týchto revolúcií sa dokonale zabudlo, nákupné pasáže “Second Life” sú také prázdne ako pasáže za najhlbšieho socializmu. Dalo by sa predpokladať, že tento osud skôr alebo neskôr stihne aj samotný Facebook.
Je tu však jeden rozdiel. Internet bol vo svojom ranom období ihriskom pre poďobané zakomplexované indivíduá s prihlúplymi prezývkami a predstieranými identitami. Nikto nevedel, či má na druhej strane do činenia so ženou, mužom alebo dieťaťom. S pomocou Facebooku sa však rozbujnieva centrálna databáza západnej civilizácie, akási živá zbierka skutočných ľudí so skutočnými menami, skutočnými fotkami a skutočným sociálnym životom. 63 percent používateľov Facebooku si k svojmu menu pridáva fotku, a už len táto fotka stačí na rozpoznanie tváre. Ďalších 42 percent uvádza dátum narodenia, sedem percent dokonca svoju adresu bydliska.
Aj Facebook má už za sebou svoje hriechy, napríklad “OpenGraph”, na ktoré reagoval s istým skľúčením samotný zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg: “Viem, že sme urobili mnoho chýb.” Facebook naďalej posúva dáta svojich používateľov na tretie osoby. Používateľa sa na to nikto nepýta, ak vlastné dáta nechce tretím osobám sprístupniť, musí to znemožniť sám. V USA už dlhšie funguje služba “Facebook Places”. V rámci nej dáva používateľ svojim “priateľom” na známosť lokalitu, kde sa práve nachádza.
To všetko sa teraz zosieťováva. “Ak dosť často čítam vaše správy a viem, kde sa nachádzate, s použitím umelej inteligencie vieme predpovedať, kam pôjdete,” zvolal Eric Schmidt. A s ohľadom na identifikáciu triumfálne dodal: “Máte predsa fotky na Facebooku!” Technické základy tak už boli položené. Potrebný je len mobil s kamerou a pripojením na internet, momentálne schopný spraviť miliardu operácií za sekundu, pričom nasledujúca generácia ich zvládne dve miliardy. Je iba prevádzkovým detailom, aký prístroj sa ujme - Nexus od Google so službami Goggles a Picasa, alebo iPhone od Apple s nástrojom Recognizer a iPhoto alebo Facebookom vyvinutý mobil či nejaká vecička s takzvanou rozšírenou realitou.
Ale fakt, že sa nezadržateľne blíži deň aktivácie, sa dotýka nášho najhlbšieho vnútra. Môže to trvať rok, mesiac alebo týždeň, ale jedného rána budeme sedieť v kaviarni alebo ležať s našim milovaným človekom pri jazere či sa zohýbať nad nemocničnou posteľou našej matky. A jedného rána ktosi na nás namieri prístroj. Ani ho nemusí stlačiť, len na krátko ho podrží v našom smere. V priebehu jednej sekundy zistí o nás všetky stopy, ktoré sme zanechali v sieti. Bude vedieť, kto sme. Od toho rána môže byť každý agentom a každý môže byť špehovaný. Od toho rána bude každý prenasledovateľom a prenasledovaným.
Od októbra je Google Goggles dostupnou aplikáciou na iPhone. Mechanické rozpoznávanie obrazu je skutočnosťou, k nasnímaným domom, kvetom či jedálnym lístkom si možno zohnať informácie. Samotné mechanické rozpoznávanie tváre ešte iba nebolo aktivované. Predávajúci totiž čakajú na najvhodnejší moment. Najmä v Nemecku naráža Google na odpor, keďže Nemci majú s Metternichom, Gestapom, Stasi, Deutsche Telekomom a Lidlom dlhú históriu špicľovania. Vo väčšine iných krajín vrátane Slovenska zatiaľ nikoho netrápi, že dni slobodného, anonymného a nepozorovaného života sú nadobro zrátané.
Na tomto celom napĺňa hrôzou, ako nezodpovedné elity vháňajú masy ľudí do Facebooku. Organizujú sa dôležité semináre a párty, o ktorých sa bez Facebooku nedozviete; už si ani nevypočujete si rádio a neprečítate noviny bez toho, aby vás nevtiahli do nejakej facebookovej skupiny; dobromyseľné duše zakladajú svojim ničnetušiacim milovaným facebookové profily. Pre prominentov, ktorí normálnych ľudí naženú do pazúrov Facebooku, sa nemení nič. Verejnosť ich pozná, ich meno a tvár sú známe. No v živote Jožka Mrkvičku sa niečo zmení. Ak je odteraz sloboda možná iba v prípade, že na internete neexistuje žiadna vaša fotografia, tak práve zažívame fanatickú likvidáciu posledných slobodných ľudí.
Prívrženci Facebooku radi rečnia o tom, že sociálne siete predstavujú nástroj demokracie a novú kvalitu politickej organizácie. Ako dôkaz nám má žiariť príklad sympatickej iránskej mládeže. Ak však chceme byť poctiví, v tejto chvíli ešte celkom nemôžeme dobre odhadnúť politické zmeny, aké priniesol Facebook a Twitter. Nedávno som išiel tejto veci na koreň v Bielorusku. Západní facebookovskí propagandisti jasali, keď sa tamojší opozičníci prostredníctvom internetovej platformy Livejournal spontánne dohodli na zorganizovaní bleskurýchlych verejných akciách v Minsku, išlo o takzvaný flashmob. Nikto však už neskôr nepísal, ako celé hnutie zakapalo, keďže ako prví sa na flashmoby dostavali príslušníci tajnej služby. Aj bieloruská KGB má pripojenie na internet. V prípade čínskej tajnej služby platí jednoduché pravidlo, že jeden internetový policajt nahradí desať bežných policajtov.
Facebookovskí propagandisti občas tiež tvrdia, že v apríli 2009 sa odohrala prvá na Facebooku zorganizovaná revolúcia, a síce v Moldavsku. Aj tomu som sa prizrel bližšie. Kdesi na periférii Kišiňova som navštívil vodcov tejto ťažko zrozumiteľnej revolúcie. Bratia Bragovci, obaja zrelí tridsiatnici, ma prijali v zatemnenej obývačke, ktorú osvecoval iba jeden veľký display. K Facebooku však nevedeli povedať vôbec nič. Boli používateľmi ruskej siete “Odnoklassniki” a v čase revolúcie nemali ani len facebookový profil.
My však žijeme v slobodnej krajine. Očividne dôverujeme našej slobode natoľko, že sme ochotní vzdať sa jej len pár klikmi, celkom dobrovoľne. Podľa mňa nejde o žiadnu “ochranu dát”, “autorské práva”, “bezpečnostné opatrenia”, “zákonné rámcové podmienky” ani “nastavenie súkromnej sféry”. To je diskurz ustarostených nemeckých tetičiek, veľmi správny a statočný, no tento diskurz nikdy nezasiahne mladých, ktorí si už bez Facebooku nedokážu predstaviť svoj život. Je krátkozraké diskutovať s Facebookom o tom, či má naše intímnosti odovzdávať ďalej podľa princípu “opt-in” alebo “opt-out”. Každým dňom, ktorým diskutujeme o takýchto detailoch, sa do pažeráka neslobody naženie ďalší jeden milión ľudí.
Ide o to, či našu identitu, naše poznanie, hĺbky našej duše, našu lásku zveríme dvom americkým firmám. Takú dôveru si nezaslúži nikto, nijaký štát, nijaká organizácia, a už vôbec nie Eric Schmidt a Mark Zuckerberg, ktorí našu dôveru za krátky čas už tak hrubo zneužili. Ide o zvyšky našej slobody. Preto si myslím, že Google a Facebook musíme zničiť.
November 2010